Scientists 'reverse' memory loss 29. April 2007 Mental stimulation and drug treatment could help people with degenerative brain diseases such as Alzheimer's recover their memories, a study says. ... The study suggested that in people with degenerative brain diseases, memories were not erased from the brain, but rather could not be accessed because of the disease.

Mouse brain simulated on computer 27. April 2007 The scientists ran a "cortical simulator" that was as big and as complex as half of a mouse brain on the BlueGene L supercomputer.

No sleep means no new brain cells 10. February 2007

Scan shows how brains plot future 2. January 2007

Left-handers 'think' more quickly 6. December 2006 Left-handed people tend to be better at using both sides of the brain.

Old brain, new tricks 15. January 2006

Consciousness:
• Igor Aleksander forecasts the future 18. November 2006 ... unravel the physiological basis for consciousness?

'Thoughts read' via brain scans 7. August 2005

Blink and you really do 'miss it' 25. July 2005

Torture to uncover brain secrets 12. January 2005 Volunteers are to undergo torture to see if faith eases pain. ... Religious practices such as prayer and meditation release endorphins and would in theory increase the pain threshold.

Brain waves control video game 24. March 2004

How the brain recognises a face 13. December 2004

'Brainwave' cap controls computer 7. December 2004

Learning languages 'boosts brain' 13. October 2004

'Dream centre' of the brain found 10. September 2004

How the brain feels false limbs 1. July 2004

Brain has 'early warning system' 12. June 2004

Brain curse strikes musicians 9. May 2004

Tajomstvo Einsteinovej geniality odhalené ... Kanadským vedcom sa možno konečne podarilo odhaliť tajomstvo mimoriadneho intelektu autora teórie relativity Alberta Einsteina. Odborníci, ktorí porovnávali tvar a veľkosť Einsteinovho mozgu s mozgom priemerne inteligentných 35 mužov a 56 žien sa domnievajú, že ich objav môže byť vysvetlením jeho geniálneho matematického a priestorového myslenia. Vo všeobecnosti sa Einsteinov mozog od mozgu ostatných ľudí veľmi nelíšil s výnimkou tej oblasti, ktorá zodpovedá za matematické myslenie a schopnosť uvažovať v termínoch priestoru a pohybu - Einstein ju mal o 15 percent širšiu ako iní. Okrem toho vedci objavili ďalšiu výnimočnosť tejto časti Einsteinovho mozgu - nebola v nej ryha, ktorá sa tu bežne vyskytuje. Domnievajú sa, že absencia ryhy uľahčuje komunikáciu neurónov. (TASR) (SME) 18. June 1999

Brain secrets of music melody 13. December 2002

Brainwave fault explains slip-ups 20. December 2003

PODARÍ SA ZABRÁNIŤ STARNUTIU MOZGU? // Americkým vedcom sa podarilo nájsť spôsob, ako spomaliť proces odumierania mozgových buniek starých opíc. Mark Tuszynski z Kalifornskej univerzity dokonca verí, že v budúcnosti budú existovať metódy na spomalenie alebo zastavenie starnutia mozgu aj u ľudí. Prvé sľubné úspechy sa dosiahli implantovaním buniek, ktoré stimulujú rast mozgových buniek. Príčiny postupnej straty pamäti a koncentrácie v starobe nie sú dodnes dôkladne preskúmané. Je známe, že pacientom odumierajú neuróny v dôsledku chorôb, ktoré spôsobuje staroba, nie je však dokázané, že v dôsledku staroby samotnej. Tuszynski skúmal úzky pás buniek označený Ch4, ktoré sa v mozgu nachádzajú medzi ušami a koordinujú vyššie mozgové funkcie. Staršie opice mali o 43 percent menej buniek so stopami proteínu p75, ktorý zabezpečuje ich plnú funkčnosť. Štyrom starým opiciam preto implantovali bunky, ktoré v blízkosti buniek Ch4 vylučovali rastový sekrét a ten produkciu proteínu p75 zvýšil na úroveň mladých opíc. (TASR) (SME) 25. October 1999

Brain fingerprints under scrutiny 17. February 2004

DANSKI VEDCI ZISTILI RYCHLOST MYSLIENKY Myslite si o sebe, ze vam to rychlo pali? Danski badatelia vsak tvrdia nieco uplne ine. Aj tie najbleskovejsie myslienky sa v skutocnosti pohybuju nanajvys korytnacou rychlostou. Vyskum, o ktorom vedci informovali novinarov vo stvrtok minuly tyzden, si dal za ciel zistit, ako dlho trva, odkedy sa clovekrozhodne zdvihnut ukazovak na pravej ruke a kym sa tento pohyb skutocne vykona. Myslienka, tvrdia vedci, sa zacina v jednej casti mozgu a pokial sa prstskutocne pohne, musi poputovat do dalsej mozgovej sekcie, vzdialenej sest cm. Cely proces trva 900 milisekund, co je rychlost priblizne 300 metrov za hodinu. (SME) 25. November 1996

Brain Museum